reklama

Dúhy v Izraeli

Minulý víkend som bola na Dúhovom pochode. Áno, viem, aj vy. Každý na ňom bol. Buď ako nešťastník v samotnom sprievode, buď na strane odkiaľ letela slávna zbabelá obmedzená dymovnica, alebo ste ho sledovali z tepla domova a vraveli ste si: „Tak, toto na verejnosť nepatri!” Ale ja som bola na skutočnom Dúhovom pochode. V Izraeli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Teta Gitka: Dianka, kde to vlastne žijete?

Ja: V Izraeli.

TG: Jooooj. A to sa nebojíte?

Ja: Nie, prečo?

TG: No.....tak, viete. A to vám neprekáža, že musíte chodiť zahalená?

Ja: Nechodím zahalená, to nie je moslimsky štát (i keď tam žijú aj moslimovia).

TG: Ale aj tak, ten kultúrny rozdiel. Žena musí byť podriadená mužovi.

Ja: Žena a muž sú si rovní (nebudem hovoriť ako sú niektoré ženy na Slovensku podriadené mužom).

TG: No, ale nikto nehovorí ani po anglicky, všetci hovoria po arabsky.

Ja: Teta, všetci hovoria po anglicky, väčšina aj po nemecky a španielsky a v meste, ktorom žijem, sa hovorí najmä po hebrejsky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takýchto Gitiek som stretla viacero a nezazlievam im, že nevedia. Nehnevám sa na nich za to, som rada, že im môžem vysvetliť, že je to inak. Pred mnohými rokmi som takisto mala oklieštené znalosti o rôznych krajinách a javoch. Nevedela som, aký je rozdiel medzi Čínou a Japonskom, myslela som si, že Irán a Irak je tá istá krajina, len došlo k preklepu a myslela som si, že všetci gayovia nosia tangá a sú pedofili.

V roku 2008 som išla na výmenný pobyt do Nemecka. Bývala som na intráku. Na jednej chodbe bolo 20 izieb. Prišla som o mesiac neskôr, kvôli študijným záležitostiam na Slovensku. Nikoho som nepoznala. Nevedela som, kde sa treba nahlásiť, kam isť a vôbec, kde sa čo nachádza. Ujal sa ma Marek z Česka, môj sused z vedľajšej izby. Nebyť jeho dodnes tam behám niekde splašená. Marek bol prvý gay, ktorého som v živote stretla naživo a s ktorým som sa spriatelila. Nevedela som ako to prijať. Ako to, že nenosí tangá, nerozpráva afektovane ako žena a smiešne nepohadzuje rukami? Ako to, že nie je pedofil? Veď je úplne normálny a ešte k tomu v niektorých ohľadoch lepší ako niektorí heterosexuáli, ktorých som doteraz stretla. O čom to hovorili všetci tí ľudia z môjho okolia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Marekovi som za veľa vecí vďačná dodnes. Milujem stretnutia s ním a nikdy nezabudnem na naše posledné v Zlíne, keď sme aj s jeho priateľom sedeli na brehu rieky, pozerali na hviezdy a Marek mi rozprával o mantrách. Ak sa to tak dá povedať, vďaka Marekovi sme s mojím priateľom spolu. Aj vďaka nemu teraz žijem v úžasnej krajine akou je Izrael. Môžete na mňa útočiť koľko chcete informáciami o utláčaní ľudských práv zo strany Izraela a posielať mi aj tisíc linkov na rôzne „objektívne“ články, ale pravda je, bohužiaľ, taká, že ľudské práva menšín sa oveľa viac porušujú na Slovensku. Koniec koncov, samotný premiér to vyhlásil o Slovensku. A či chcete alebo nie, v Izraeli aj ten Pride vyzeral inak ako na Slovensku a nikto do nikoho nehádzal dymovnice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcem tvrdiť, že každý gay je ako môj Marek. Za môj krátky život som už mala možnosť stretnúť viacero inak orientovaných. Stretla aj veľmi nepríjemných, bez chrbtovej kosti, priam arogantných, neplniacich si svoje povinnosti. Jeden dokonca vyhodil bezdôvodne mne blízku osobu zo zamestnania po 12 rokoch, len na základe osobnej antipatie. Dotyčný bol gay, nevedel si plniť svoju povinnosť riaditeľa ako mnoho iných heterosexuálov na svojich postoch a tak firma krachuje. Arogantný prístup k zamestnancom je ale vlastný viacerým nadriadeným, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Mňa napríklad bývala šéfka po odpracovaní asi piatich rokoch ledva pozdravila na chodbe, keď som prišla navštíviť bývalé kolegyne, najmä po tom, ako sa so mnou pred polrokom srdcervúco lúčila so slovami: „Keby si sa náhodou vrátila, vždy budeme mať pre teba pracovné miesto!“ (fňuk, fňuk)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už týždeň pred začatím Pride bolo možné vidieť páriky v uliciach Tel Avivu, aj do našej reštaurácie zopár párov zavítalo. Tu v Izraeli nikto nerieši, či je niekto gay alebo lesbička. To, či je človek inak orientovaný, zistí väčšinou okolo 21. roku života, čo je aj vek kedy mladí končia povinnú trojročnú vojenskú službu (dievčatá dvojročnú). Tu nikoho nezaujíma, že je homosexuál, hlavne že je nažive!

Obrázok blogu

Na Blízkom východe je Izrael jedinou krajinou, kde sú ľudia LGBT plne akceptovaní spoločnosťou (nehovorím o extrémistoch z radov prehnane veriacich akéhokoľvek náboženstva). Dokonca tu existujú partnerské víza, o ktoré môžu požiadať aj ľudia rovnakého pohlavia. Hranice tolerancie sú o hodný kus ďalej. Na začiatku mi to robilo trochu problém, nebola som zvyknutá, že sa môžu búchať rezne, vŕtať a vysávať o jedenástej v noci. Dnes vysávam aj o dvanástej, nikoho to nerozčuľuje (teda aspoň dúfam :D). Obrovská tolerancia je tu aj voči zvieratám. Je len málo reštaurácií, do ktorých sa nemôže ísť so psom, psy tu majú dokonca aj vlastnú pláž.

Obrázok blogu

Zavŕšením tolerancie bol ale víkendový Dúhový pochod, ktorý sa konal 8. júna, v piatok v Tel Avive. V dave bolo možné vidieť mamičky s deťmi (pozri video), všetci tancovali, stáli v oknách na balkónoch, všetci si navzájom mávali, tešili sa. Vtedy som stála na lavičke, nakrúcala video a zrazu ma premkol pocit šťastia a radosti, že žijem na mieste, kde sa ľudia medzi sebou majú naozaj radi, kde sa rešpektujú a tolerujú, kde sa neodsudzujú a nehádžu do jedného vreca kvôli orientácii. Vlastne je to ideálne miesto pre mojich budúcich potomkov. Keby boli inej orientácie, nikto by ich za to neodsudzoval, boli by plnohodnotnými členmi spoločnosti a nemuseli by sa skrývať a zatajovať, ako sa to často robí na Slovensku.


Nečudujem sa Slovákom, že sú názorovo na takej úrovni. Mnoho rokov sa inakosť trestala a uniformnosť odmeňovala. Neodsudzujem ich za to. Chvíľku im to ešte potrvá, veľké zmeny sa nikdy nekonali veľkým skokom, ale malými krôčikmi a každý Pride je ďalším krôčikom k dosiahnutiu uznania a zrovnoprávnenia postavenia ľudí „rôznych farieb“ v spoločnosti. Veľmi držím palce homosexuálom na Slovensku, viem, že to nemajú ľahké. A keď budete mať toho už po krk na Slovensku, môžete prísť na poriadny Dúhový festival do Izraela. U mňa ste srdečne vítaní!

Čestne a šťastne vyhlasujem, že autorom všetkých troch videí a fotografií som len a len ja:)

Diana Zsigova

Diana Zsigova

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dobrovoľníčka v zvieracom útulku v Tel Avive a dobrovoľníčka v projekte pre seniorov preživších holokaust, inžinierka priestorového plánovania, Slovenka a vegetariánka. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu