Autobus, ktorý včera explodoval uprostred Tel Avivu.
Obrázok prevzatý z: http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4309791,00.html
Prvý teroristický útok od roku 2006 včera napoludnie zasiahol Tel Aviv, konkrétne autobusovú linku číslo 142. Nikdy som túto linku nepoužila a viem, že ňou zrejme dlho zo strachu nepôjdem. Neviem, kedy najbližšie vôbec nasadnem do autobusu.
Výbuch autobusu je niečo úplne iné ako lietajúce rakety z Gazy. Keď totiž na Tel Aviv letí raketa, približne 90 sekúnd pred dopadom to obyvateľom oznámi siréna. Je relatívne dosť času ukryť sa do bezpečia. Na granát v autobuse alebo samovražedného útočníka vás nič neupozorní. Pud sebazáchovy vám v týchto dňoch prikáže nafúkať duše na bicykli, ktorý ste dlhšie nepoužívali a, verte mi, ani vyskakujúce jabĺčko v kolene vám zrazu nebráni používať radšej tento starobylý, ale bezpečnejší dopravný prostriedok.
Byt zasiahnutý raketou z Gazy v izraelskom meste Ashkelon.
Obrázok prevzatý z: http://news.bbcimg.co.uk/media/images/64219000/jpg/_64219418_64219417.jpg
Je to moja prvá skúsenosť podobného druhu v Izraeli. Vedela som, že výbuchy v autobusoch a reštauráciách či na iných miestach, kde sa hromadne zdržujú výhradne civilisti, neboli najmä v rokoch 2000 až 2004 (druhá intifáda) ničím neobvyklým. Prvý samovražedný útok, za ktorý prevzal zodpovednosť palestínsky islamský džihád, sa stal už v roku 1989 (počas prvej intifády). K ďalším dvom útokom došlo v roku 1993, no v roku 1994 sa stalo už 5 bombových útokov a v roku 1995 zaútočili teroristi štyrikrát.
Takto môžeme pokračovať až do roku 2008 a zistíme, že za 20 rokov bolo na civilistov v Izraeli spáchaných 171 bombových útokov [1], v čom však nie je zahrnutých takmer 13 000 [2] (údaj k 15.11.2012) raketových útokov. Vytvorením plne kontrolovaných hraníc úplne prestali bombové útoky a výrazne sa znížil počet raketových útokov.
[1] Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Palestinian_suicide_attacks
[2] Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Palestinian_rocket_attacks_on_Israel#2010
Školský autobus zasiahnutý v apríli 2011 teroristami z Gazy.
Obrázok prevzatý z:
http://1.bp.blogspot.com/-iCgqlfW4U34/TZ3LvBRFudI/AAAAAAAAAGs/zmdVxacl48w/s1600/4d9db3773f832041.jpg
Mesto Tel Aviv za svoju históriu zažilo 19 samovražedných bombových útokov. Včerajšia explózia v autobuse však nie je typickým výbuchom, aké si Izraelčania pamätajú spred roku 2008. Autobus nebol úplne zdemolovaný, mal „iba“ (ironicky povedané) rozbité okná. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete, ale zranených je až 28 ľudí.
Deväťročný chlapec Osher Twito prišiel o nohu, keď vedľa neho dopadla a explodovala raketa v meste Sderot. Lekári boli nútení amputovať mu ľavú nohu a len zázrakom zachránili pravú nohu po ôsmich operáciách.
Obrázok prevzatý z:
Pripomeňme si ako vyzerali autobusy po výbuchoch v 90. rokoch minulého storočia a ako o tom euforicky informovala Palestínska televízia. Všetky obete, ktoré zahynuli pri výbuchu, boli podľa nich sionisti. Keďže pri výbuchoch na izraelskom území často zomierali aj Palestínčania (ktorí tam mohli byť z akéhokoľvek dôvodu), potom teda aj títo Palestínčania, žijúci v Izraeli, sú podľa tejto teórie sionisti. Teroristická „logika“.
Video: Hamas oslavuje výbuch autobusu.
Do dnešného dňa som na vlastnej koži zažila 5 sirén, ale aj to vo mne zanechalo určité následky. Uvažujem racionálne a viem, že ak ide o rakety, tak mi vďaka železnej kupole v Tel Avive takmer nič nehrozí. Napriek tomu ale moje telo reaguje inštinktívne ináč na vonkajšie podnety. Napríklad sa strhnem, keď počujem húkať hasičské auto alebo sanitku. Vystraší ma tiež zvuk rozbiehajúceho sa autobusu alebo motocyklu. Pouliční obchodníci tu namiesto „Vykupujem starý nábytok!“ kričia do megafónu po nemecky „Alte Sache!“ (v preklade to znamená staré veci) a aj to ma už zopárkrát vystrašilo. Balkónové dvere mám aj v novembri stále otvorené, aby som sirénu začula hneď. Nehovoriac o tom, že spím v teplákoch, s topánkami pri posteli pre prípadný rýchly únik. Keď som v meste, v hlave mám kompas, ktorý mi šípkou ukazuje smerom ku Gaze, aby som vedela, z ktorého smeru môže priletieť raketa a podobne ako robot vo filme Terminátor ustavične analyzujem možné cesty úniku v prípade poplachu.
V Tel Avive sa rozozvučali sirény päťkrát a typickí Telavivčania na to nereagujú panicky, ale skôr s prehľadom a vtipom. Práve toto ostatných Izraelčanov, resp. hysterických Telavivčanov znervózňuje. Ja by som na margo reakcie na sirény len poznamenala, že sa pridávam skôr k prvej skupine racionálnych sťaby „flegmatikov“, pretože situácia v Tel Avive naozaj nie je až taká vážna ako na juhu Izraela, kde obyvateľom preletelo nad hlavami len za jediný týždeň takmer 800 rakiet a na útek do bunkra majú v prípade poplachu vždy iba 15 sekúnd! Všetko je teda relatívne – aj poplachy.