Diana Zsigova
Som analfabet
Priznávam sa. Som analfabet. A nie som jediná, je nás tu mnoho. V Izraeli žije mnoho ľudí, ktorí aj napriek dlhej dobe strávenej v tejto krajine majú značné medzery v písaní a čítaní hebrejčiny (ivrit).
Som dobrovoľníčka v zvieracom útulku v Tel Avive a dobrovoľníčka v projekte pre seniorov preživších holokaust, inžinierka priestorového plánovania, Slovenka a vegetariánka. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Priznávam sa. Som analfabet. A nie som jediná, je nás tu mnoho. V Izraeli žije mnoho ľudí, ktorí aj napriek dlhej dobe strávenej v tejto krajine majú značné medzery v písaní a čítaní hebrejčiny (ivrit).
Čierne okuliare, čierny klobúk, vysoký golier, strieborný kufrík, oblek na mieru, drahé hodinky, perfektné auto a sexy kráska po boku. Tak nejako máme (vďaka kinematografii) v našich predstavách uložený obraz tajného agenta. Každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o tajné služby, však vie, že agenti sú zväčša nenápadní, ovládajú perfektne niekoľko jazykov a predovšetkým sa nikdy nepriznávajú, že sú špióni. A už vôbec nie pred kamerami či verejnou televíziou.
Pred príchodom vianočných sviatkov, som si vypýtala netradičný darček. Na svoj profil na sociálnej sieti som si zavesila želanie, že ak mi chce niekto darovať niečo pod stromček a nevie čo, prípadne nemá peniaze, nech skočí do najbližšieho útulku, vyvenčí aspoň jedného psíka a pošle fotku na moju emailovú adresu. Začali mi chodiť maily od ľudí, ktorých som ani nepoznala.
Včera okolo obeda sme sedeli s mojou kamarátkou Nadiou na balkóne, pili sme kávu a rozoberali udalosti, ktoré rezonujú v poslednom čase celým Izraelom. Nadia mi povedala, že sa mám pripraviť na ďalšiu sirénu, na čo som jej odpovedala mávnutím ruky: „Áááále kde? Už je po všetkom. Už sa nebude nič diať.“ Nadia tu však žije vyše desať rokov, a tak mala pravdu. Zazvonil jej telefón a ja som vedela, že niečo nie je v poriadku. Vybuchol autobus. Uprostred Tel Avivu.
Za posledný týždeň bolo na územie Izraelu vypálených vyše 900 rakiet. Kým dopíšem tento článok, bude odpálených ďalších desať. V závislosti od toho, ako rýchlo čítate, teroristi z Gazy odpália smerom na Izrael ďalšie dve až štyri rakety.
Nemám doma televízor. Ak sa niečo vážne deje, väčšinou sa to dozviem od známych alebo s určitým oneskorením cez internet. Takisto som začula, že v posledných dňoch začali z Gazy lietať rakety na územie Izraelu. Nebrala som to ako niečo vážne, rakety odtiaľ predsa lietajú každý deň. V žiadnych médiách sa o tom nepíše, veď načo aj, keď sa to deje každý deň. Teraz sa o tom ale písať začalo, pretože počet rakiet sa neuveriteľne znásobil. Tridsať rakiet za jeden deň, sedemdesiatsedem rakiet za ďalší a dnes to už bolo dokonca vyše 250 rakiet. Pred chvíľou, podvečer, sa spustili sirény aj v Tel Avive.
Minulý víkend som bola na Dúhovom pochode. Áno, viem, aj vy. Každý na ňom bol. Buď ako nešťastník v samotnom sprievode, buď na strane odkiaľ letela slávna zbabelá obmedzená dymovnica, alebo ste ho sledovali z tepla domova a vraveli ste si: „Tak, toto na verejnosť nepatri!” Ale ja som bola na skutočnom Dúhovom pochode. V Izraeli.
Slovo „šuk“ znamená v hebrejčine trh, takže na všetky konotácie, ktoré vám pri vyslovení tohto slova napadli, môžete zabudnúť. Takisto môžete zabudnúť na všetky asociácie a obrazy trhov, ktoré ste v minulosti navštívili alebo videli. Miletička je jeho tichá sestra a Naschmarkt vo Viedni malinký braček. Ide o neobyčajný trh, možno aj preto sa pokúsili vybudovať jeho kópiu v samotnom centre Berlína. (foto v článku)